Len my dve, chlapi šli radšej do zimy. Uchmatla som si medovník, ešte tvrdý. Mama sa zasmiala, že nie, že ich pojeme, viac robiť nebude. Miešala som víno s rumom a rum s vínom, ako stará čarodejnica elixír. Rozšafne som prisypala zopár klinčekov, škoricu. Postupne sa vzniesol omamný opar, mama, skúsený degustátor, kázala prisladiť. Chrúmala som ďalší medovník a krájala ovocie. Jemne čľupkalo do punču a pomaly sa opíjalo.
Medovníky dopečené, túžili sa ozdobiť. Polevy nikde, ale ostala minuloročná a mama bola presvedčená, že tou nemôžme nič pokaziť. Naliali sme si punč i ovocia si dopriali a pustili sa do zdobenia. Mama a jej takmer dospelá dcéra, ktorá pred ňou nič neutají. A vlastne ani tajiť nechce. Každá sme chceli vravieť veľa a naraz. Popíjali sme sladký punč a zdobenie nám akosi nešlo. Kreatívne by sme aj boli, no zručnosť nám chýba. Naše medovníky boli teda ozdobené pomerne abstraktne. Minuloročná poleva sa neosvedčila, márne sme tú tubu stískali, poleva sa dolovala ťažko. Po dvadsiatich medovníkoch sme to vzdali a debatovali ďalej. To nám ide oveľa lepšie. Vyslovila som túžbu tie ozdobené zjesť, nech to nevyzerá blbo. Mohla som jeden.
Nakoniec je polovica v čokoládovom šate a druhá polovica len tak, s orieškom v strede. " Veď Vianoce sú aj sviatkami skromnosti, tak máme skromné medovníky," tvrdím ja a mama sa teší, ako sme to fičúrsky vymysleli.