Keď Nitra žije kultúrou

Autor: Barbara Školoutová | 3.10.2011 o 14:12 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  758x

Keď Nitra žije kultúrou, to je vždy na jeseň. Keď ešte Nitru pretínajú hrejivé lúče slnka. Keď sa koná festival. Divadelná Nitra.

Ja som tohtoročný dvadsiaty ročník prežívala z pozície dobrovoľníka, prežívala som ho intenzívne, oveľa intenzívnejšie ako po minulé roky. Festival trval úctyhodných šesť dní a všade bolo cítiť, že je jubilejný. Diváci si užili bohatý hlavný program, z ktorého som mala možnosť vidieť štyri inscenácie. Najviac ma zaujala poľská inscenácia Medzi nami v pohode od autorky Doroty Maslowskej, ktorá bola zároveň otváracou hrou festivalu. Ďalej som videla dobrú, ale trocha pridlhú ruskú Médeu, bratislavských Napichovačov a Lízačov a francúzsku Paranoju, kde bola impozantne využitá videoprojekcia (ktorú však ja v divadle veľmi nemusím).

Nevšednou skúsenosťou pre mňa bola návšteva performancie PÁNSLEČNASLEČNAPÁN v prevedení Portugalcov, ktorá je súčasťou medzinárodného projektu Intersekcia: Intimita a predstavenie. V tejto performancii nejde o nič viac a o nič menej ako o tri nahé telá. Tváre performerov majú znaky pohlavnej identity, ktorú ich telo popiera. Predstavenie vlastne tvoria sami diváci, ktorí si oproti nim sadajú na ľubovoľne dlhú chvíľu, zatiaľ, čo im v ušiach znie romantická hudba. Priznám sa, chvíľu mi trvalo, kým som si sadla. No len čo mi v ušiach zaznelo úlisné I got youuu... a „môj" perfomer na mňa začal hádzať zvodné pohľady, zasmiala som sa začala hrať s ním. A bavilo ma to. Reakcie divákov boli rôzne. Niektorí sa bavili rovnako ako ja, iní sa tvárili smrteľne vážne, ďalší po chvíľke vstali a odišli. Nuž, Divadelná Nitra bola aj trochu kontroverzná.

Samozrejme, nechýbal ani program sprievodný, ktorý ma v určitom zmysle oslovil možno viac, ako európske inscenácie. Oslovil  ma viac, pretože týmto programom žije celé mesto, nielen ľudia zaujímajúci sa o divadlo. Sprievodným programom mám na mysli predovšetkým Divadelný jarmok, ktorý sa, bohužiaľ, konal len tri dni. Na Svätoplukovom námestí, priamo pred divadlom, sa zoskupili stánky s občerstvením, s rôznymi umeleckými predmetmi, či krásnou bižutériou (neodolala som). Ľudí zabávali pouliční umelci, na svoje si prišli taktiež deti, pre ktoré boli pripravené detské predstavenia. Atmosféra bola naozaj úžasná, jej kolorit dotvárala hudba, smiech a radosť, ktoré sa mi vrývali pod kožu. Príjemným zážitkom bol tradičný lampiónový pochod, ktorý vyvrcholil ohňovou šou.

Hlavným mottom festivalu bolo (NE)PREZRAĎ SVOJE TAJOMSTVO a v jeho duchu sa niesla aj výzdoba. Zaváraninové poháre naplnené tajomstvami, predmety na pešej zóne obalené v potravinovej fólii a zvedavé pohľady okoloidúcich. Dvadsiaty ročník je však preč, tak myslím, že som trocha tajomstva tohto festivalu prezradiť predsa len mohla. Zároveň sa teším na ten nadchádzajúci, kedy bude moje mesto opäť žiť kultúrou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?