Babky nabíjajú telefóny

Autor: Barbara Školoutová | 4.8.2011 o 17:21 | (upravené 4.8.2011 o 18:05) Karma článku: 10,49 | Prečítané:  1570x

To, že starší ľudia a výdobytky modernej techniky akosi nejdú dokopy je viac-menej známa skutočnosť. Nezazlievam im to, nevysmievam sa im, len sa nad tým občas milo pousmejem. Ako napríklad dnes.

Spolu s maminou sme sa vybrali navštíviť našu babičku do domova dôchodcov. Babička je už pár týždňov hrdou vlastníčkou dôchodcovského mobilu. To je ten, čo má len základné funkcie a veľké tlačidlá. Keď sme prišli, mobil bol tradične dobre ukrytý v šuplíku (šak by mi ho mohol bársdo zobrať) a vybitý.

-Babi, ten mobil máš vybitý, dám ti ho nabiť, dobre?- spustila mamina nahlas, aby babka dobre počula.

-Prosím vás, dievčatko, dáte nabiť aj mne?- ozvala sa babkina spolubývajúca a začala nám pred nosom šermovať svojím mobilom.

-A máte nabíjačku?- Na túto otázku babka reagovala spýtavým pohľadom, tak mama skúsila inak: -Takú tú čiernu šnúru...-

-Jáj, ale veď my sme to minule nabíjali naraz z jednej.- začala vysvetľovať babka a naša jej oduševnene pritakávala. Teraz sme sa na seba spýtavo pozreli my dve.

-To ste nemohli, veď máte iné koncovky.- Pri slove koncovky sa tentoraz začudovali obe babky, takže to moja stvoriteľka uzavrela so slovami: -Jednoducho potrebujete vlastnú nabíjačku, nemáte ju niekde schovanú? Skúste pozrieť ešte raz.-

Kým babka hľadala, poťažkala si, aká je to nuda, keď nemôže volať, naša babka si poťažkala na vysoký tlak a zrazu, voilá, oná čierna potvora sa predsa len našla. Dômyselne zabalená v sáčku. Zapojili sme, zapli sme a ono to chcelo pin kód.

-Aký máte pin kód?- spýtala sa mama srdečne a ja som na deväťdesiat percent vedela, aká bude odpoveď.

-Čo, kód?- Tušila som veru správne a začalo mi jemne dvíhať kútiky úst.

-Nemáte ho niekde napísaný?- zamiešala som sa do debaty. Po tom, čo babka začala diktovať akési telefónne číslo som usúdila, že tudy cesta nevede. -Ukáž, naťukám tam štyri nuly a stav sa, že to bude ono.- Nakoniec mi vyšiel druhý pokus. Štyri jednotky. Telefón sa víťazoslávne rozozvučal a už aj začali pípať správy. Pochopiteľne, samé zmeškané hovory.

-Janka to je vaša dcéra?-

-Áno, tej ideme volať!- Tak sme vytočili Janku, ale Janka bola mimo dosahu. Babičku to zamrzelo a mňa tiež.

-Nebojte, určite vám zavolá hneď ako bude môcť,- chlácholili sme ju.

Po chvíli sa naozaj ozvalo dlhoočakávané crrrrn a babička sa nadšene rozcupitala k telefónu. My sme sa pomaly rozlúčili a odchádzali s dobrým pocitom, že babky nabíjajú telefóny, volajú a nenudia sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?